Umelecký smer trvajúci od 2. polovice 16. storočia do 2. povice 18. storočia. Vyznačovala sa prechodom od polyfónie k monódii. Spev doprevádzali akordické hudobné nástroje, napríklad lutna alebo čembalo. V hudbe sa znázorňovali hlboké pocity, monumentálne až tragické nálady. Hudba sa hrala v kostoloch, na zámkoch, v meštianskych domoch, na vidieku, ale aj v novom prostredí: v opernom divadle.